4.ročník

Šárka Polčáková - Titul Mladý Jesenský

Moja hlava deravá

 

Moja hlava divy stvára.

Klopem na ňu... neotvára.

Matiku a slovinu potrebujem dostať dnu.

„Asi bude niekde dierka“, povedala teta Vierka.

Tak si zapnem internet,

hľadám rady vzácne.

Od samého zúfalstva už aj skladám básne.

Zrazu teta Vierka píše:

„Vypni telku, internet,

naučíš sa všetko hneď!

Len tým, že sa sústredíš,

dieru v hlave zalepíš.“

............

O neposlušnom Martinovi

Škola, to je väzenie,

domáce úlohy písať,

to nieee!

Známky to sú samé päťky,

zľaknú sa aj čierne fretky.

 

Bol raz jeden chalan,

lenivý jak baran.

Nečeše sa, neumýva,

to je ale veľká chyba.

 

„Maťo, choď sa obliecť!“

Maťo už chce utiecť.

„Maťo, choď si umyť zuby,

smrdí ti strašne z huby!“

 

 Maťo sa už poučil,

všetko sa už naučil.

Dnes je z neho požiarnik,

hasí ohne ako nik.

Emka Korbelová a Verka Štrbavá

 

 

Pyramída slnka

V Egypte sa stala veľká tragédia. Jedného krásneho dňa, úplne normálneho dňa, sa ako každý rok, vybrali na kontrolu Pyramídy slnka. Všetko bolo úplne normálne, ako každý rok. Pyramída krásne svietila. Jednoducho slnko krajiny! Na druhý deň bolo znova všetko normálne. Teda až do poobedia. Vtom sa strhla veľká víchrica. Do Pyramídy slnka udrel blesk. Veľmi hlasný a silný blesk. Odrazu všetko zhaslo. V krajine nastala veľká tma. Všetci sa zľakli. Hneď začali vyšetrovať, kto to spôsobil. Mysleli si, že to bol Boh slnka, ktorý omylom vypol slnko z elektriny. Ale nie, to nebola pravda.

            Zisťovali a zisťovali, ale aj tak nič nezistili. Tak prišli na vec, že pôjdu ku každému a tak vlastne zistia, kto to bol. Viete, Egypťania majú takú schopnosť, že si hneď všimnú každú stopu, aj tú najmenšiu maličkosť. A tak si hneď všimli, že Peré Terceus niečo tají. Tak jeho špeciálne prehľadali. A predsa! Predsa niečo našli! V špeciálne upravenej skrinke za posteľou bolo to najmocnejšie a najrýchlejšie žezlo v celom Egypte. To on zhasol Pyramídu slnka. Museli mu ho zobrať.

            Vybrali sa do Pyramídy slnka a museli sa predrať tými najsmradľavejšími a najtmavšími chodbami. Žezlo vztýčili nad poklad v Pyramíde- žiarivý poklad považovaný za slnko. Vtom to začalo žiariť. Museli hneď ísť von, aby neoslepli. „Sláva! Slnko je späť!“ volali všetci. No po čase sa zistilo, že žezlo bola len kópia pravého žezla a zatmenie slnka spôsobil naozaj Boh slnka. Potkol sa o kábel, ktorý zapájal slnko do elektriny a tak vytiahol kábel z elektriny. Potom sa spamätal a rýchlo zapojil kábel späť. Bola to náhoda, že sa to stalo vtedy, keď vztýčili žezlo nad diamant. Tak nakoniec problém vyriešili.

Hanka Magová, Verka Štrbavá, Emka Korbelová

 

 

 

 

 

Hra so slovami

 

Začala sa hra.

Dvojhra -  písmenohra.

Taká veselohra...

alebo videohra?

Ktože vyhrá a kto prehrá?

Zebra a či vydra?

Vydra sa tvári skúseno:

„Uhádnem to písmeno!“

Zebra zase skľúčeno:

„Je to písmeno, či zámeno?“

Zebra hľadí zmäteno,

zmenilo sa jej písmeno

na deleno a lomeno.

Zebra teda prehrá.

Písmeno ju síce zradilo,

no aj tak sa tvári veselo.

Denis Zetka

 

 

 

Moja hlava zábudlivá

 

Vybral som sa do lesa.

Otec kričí: „Nestrať sa!“

No ja som ho nepočúval,

veselo som vykračoval.

Nestratím sa, však mám hlavu,

nezabudnem cestu známu.

V lese som si len tak chodil,

chodník sa mi z očí stratil.

„Moja hlava zábudlivá!“ zakričal som hlasno.

Ako sa ja domov vrátim,

to mi nie je jasno.

Zrazu čo to? známy zvuk.

To pes Artúr za mnou beží ako rýchly puk.

Moja hlava zábudlivá mala dneska šťastie,

lebo môj psík cestu našiel

a domov som šťastne prišiel.

Rastík Rajnoha

 

 

 

 

Európa je krásna. V Európe má každý niekoho. Niekto tam má uja, niekto tetu alebo kamaráta. Ja tam mám môjho ocka. Ocko pracuje v Rakúsku. Chodí domov málo a preto sa na neho vždy veľmi tešíme.

Minulý rok cez letné prázdniny sme sa ja, moja sestrička Saskia a mamina vybrali za ním. Zaujímalo nás mesto, kde náš ocko pracuje. Je mäsiar a pracuje vo veľkej fabrike v Utzenaichu.  Je to malé, ale veľmi pekné mestečko s obchodíkmi a príjemnými reštauráciami. Je tam krásny veľký kostol a malý zámoček s nádhernou záhradou.

Mňa a Saskiu najviac očarilo veľké detské ihrisko so šmýkalkami, hojdačkami, lezeckou stenou a mnohými ďalšími atrakciami. Na ihrisku sme sa spoznali aj s našimi novými kamarátmi Jurgenom a Neli. Len škoda, že sme sa s nimi nemohli porozprávať, lebo my nevieme po nemecky. V takýchto chvíľach si uvedomujem, aké je dôležité naučiť sa cudzí jazyk.  My, aj napriek tomu, že sme si nerozumeli, dokázali sme sa spolu aspoň zahrať.

V Rakúsku sme navštívili aj jednu vidiecku dedinku. Boli v nej samé drevené maľované domčeky ako u nás v Čičmanoch. Každý domček mal veľký dvor plný zvierat. Ľudia sú tam veľmi milí a dovolili nám zvieratká pohladkať a aj sa s nimi pohrať.

V Utzenaichu sme zostali celý týždeň a domov sme si priniesli krásne spomienky. Už viem, kde pracuje môj ocko .

 

Dvaja smelí kovboji, stretli sa v súboji.

Vytasili zbrane s ostrými nábojmi,

víťazstvo oslávili drahými nápojmi.

Karin Krížová

Sadla mucha na Janka, že si niečo vydranká:

" Janulíček, Janko, Ján, ty si sladký marcipán!"

"Heš, ty mucha, z môjho ucha,

heš, ty mucha, heš, lebo dostaneš!"

Chiara Aujeská

Aký je to v diaľke veľký stroj?

Nie, nie, nie, to je krásny ohňostroj.

Blesky, tresky z oblohy, v diaľke počuť oslavy.

Lukáš Mikulaj

Zavolal mi ráno môj kamarát Jano.

Nespi, vstávaj, neleň, chyť do ruky hrebeň.

Obleč si svoj kroj, zahráme si na hoboj.

Roman Rešetka

Na lúke je zeleň,

pasie sa tam jeleň.

No tak, Denis, neleň,

zober koreň, spravíme si oheň.

Okolo dáme kameň,

aby sa nešíril plameň.

Denis Zetka

 

 

 

Reklama na čokoládu :

Či je leto, či je zima,

stále chutím rovnako,

mliečne a sladko.

Som ja sladké pokušenie

pre každé stvorenie.

Úsmev ti nezmizne z tváre

po každej mliečnej čokoláde.

Adam Omelka

 

Čokoládu, tú mám rád,

som s ňou dobrý kamarát.

Čokoládu, tú mám rád,

každý deň si ju musím dať.

Oriešková, malinová, či jahodová,

každá z nich je veľmi dobrá.

Každý kúsok, čo si dám

si veru s chuťou vychutnám.

Denisko Zetka

 

Čo má každý človek rád?

Chlapec, dievča, kamarát?

Orieškovú, mliečnu, horkú, obrovskú, malú, veľkú.

Pochúťka je to známa,

najsladšia je čokoláda!

Čokoláda Šimka, 

pre každého šintra.

Šimonko Doležal

 

Čokoládu MILKA

hryzie každá dievka.

ORION má zase rád

každý dobrý kamarát.

Orieškovú, horkú, mliečnu,

obdaríš ňou každú slečnu.

Romanko Rešetka

 

Čokoláda, čokoládka, mám ťa veľmi rád.

S tebou som vždy kamarát.

Či je ráno a či noc,

mám ťa v taške pre radosť.

Stanko Rédeky

 

Toto bude chvíľa krátka,

je tu moja čokoládka.

Do batohu na výlet,

zbalím si ju veru hneď.

Horká, mliečna, akú chcem,

veru ich ja rýchlo zjem.

Šárka Polčáková

 

Čokoláda, čokoláda,

tú má naša Janka rada.

Ale keby iba ona, 

nebola by obľúbená.

My ju jeme ale všetci,

starší, mladší, dievčatá i chlapci.

Verka Štrbavá

 

Chcete mať dobrú náladu?

Kúpte si mliečnu čokoládu!

Terezka Reynaga

 

Čokoládu sladkú veru,

nejedz ju ty na večeru.

Cez deň daj si kúsok väčší,

energiu dodá hneď ti.

Mliečna, horká, oriešková,

pochúťka je stobodová.

Tamarka Šubová

 

Najlepšia moja kamarátka

je sladká mliečna čokoládka.

Keď sa do nej zahryznem,

zázračne sám ožijem.

Mamina to rýchlo zistí,

lebo zbadá na mne hnedé fúzky.

Zúbky hneď už umývam,

Colgate pastou bacile zabíjam.

Adrián Kováčik

 

Čokoládu, čokoládku, mám ja veľmi rada. 

Z dobrého mliečka, orieškov a kakaa sa skladá.

Obchod s čokoládou je hneď tuto vedľa.

Jáááj, hneď by som ju všetku zjedla!

Sofia Repková

 

Kúpte si túto čokoládu, 

budete mať z nej dobrú náladu.

V obchode má dobrú cenu, 

kúpte ju aj pre susedovu Lenu.

Ľuborko Lukáč

 

Objíme ma s veľkou vášňou,

omámi ma vôňou sladkou.

Sladko, ktoré ostane

a dúfaš, že neprestane.

A ak áno, neodoláš

a kúsok si znova dáš.

Chiarka Aujeská

 

Keď máš dobrú čokoládu,

zlepší to aj zlú náladu.

Vyber si tú správnu chuť,

mliečnu ťažko pretromfnúť.

Oriešková čokoláda - 

tú má zase Hanka rada.

Príchuť višňa, jahoda, 

úsmev Emme hneď dodá.

Dominika Šárke šušká:

"Dobrá je aj príchuť hruška!"

Damián Dravecký

                

                 Čokoláda deti milé,

         spríjemní vám krásne chvíle.

             Kúsok sladký ako med,

             choďte si ju kúpiť hneď.

                Emka Korbelová

 

 

            

Zelenina

Zelenina na stole leží,

mamka za mnou rýchlo beží.

Vysvetľuje, prehovára,

aká je vraj zelenina zdravá,

aby som si trošku dala.

Mrkva, brokolica, karfiol –

 to je môjho života bôľ.

Posnažím sa, teda skúsim,

dostať do seba kúsok musím.

Hurá, hurá, veľká sláva!

Zelenina sa mojím

obľúbeným jedlom stáva!

Sofia Repková

 

Janko Turista

Školák Janko Turista

nie je žiaden lenivec.

Vyšplhal sa na kopec,

zdolal kopec Inovec.

Porozmýšľal, kde ešte nebol

 a vyšiel na Kňaží stôl.

Snaží sa čo najviac pobehať

a ďalšiu trasu rýchlo plánovať.

Sofia Repková

 

Cez prestávku

Ja som malá Sofia,

školu - tú mám rada.

No keď do nej nemusím,

teším sa, je pravda.

Zo všetkých predmetov

najradšej mám prestávku

a cez tú najdlhšiu-

nečítam si rozprávku.

Na také veci vtedy vôbec nemyslím,

slniečko pekne svieti,

iné nezbednosti vymyslím.

Sofia Repková

 

Žuvačka

Ja som malá druháčka,

čo mi chutí žuvačka.

Bubliny z nej robiť viem,

keď ju dobre rozžujem.

Sladká a či tuhá,

žujem ako dúha.

Emma Slováková

 

Šarkan

Vietor fúka, vietor veje,

z oblohy sa šarkan smeje.

Hore, dolu poletuje,

dlhý chvostík ukazuje.

Letí sem a zase tam,

stále naňho pozerám.

Tiež sa naňho usmejem,

pekný let mu poprajem.

Emma Slováková

 

Jeseň na dedine

Včera večer zo strechy

zhadzoval som orechy.

Oberal som rajčiny

a strihal som byliny.

Lístie hrabať musím tiež.

Opäť pod ne príde jež.

Pokosená je trávička,

jabĺk plná debnička

a z hrozna sladká šťavička.

V parku rastú gaštany,

zbierame ich všetci chalani.

Doma ich máme veru dosť,

všetky sú tu pre radosť.

Pečené mám veľmi rád,

jedáva ich aj môj brat.

Ľubor Lukáč

 

 

Dáždik

Padá dáždik na okno,

na okenný rám.

Leto sa už skončilo,

jeseň ide k nám.

Vytiahneme dáždniky

a galoše vysoké,

s vetríkom a so šarkanmi

budú lety divoké.

Vera Štrbavá

 

Zvedavá vrana

Letí vranka,

vidí Danka.

Krá-krá-krá,

kto sa to tu hrá?

Pánajána, milá vrana!

Pozri zblízka na ihriská!

Tam, tam, tam,

ja sa  s deťmi hrám.

Chiara Aujeská

 

Pílenie

Pílime si polienko,

neprepíľ mi kolienko.

Vydržia nám polená,

až po staré kolená.

Miško a myšky

Myškám šepká Miško:

"Myšky, spite tíško!

Nešuchocte myši,

lebo a z vás zmyším!"

Žuvačka

Žujem, žujem, žuvačku,

našla som ju vo vačku.

Žujem, žujem, žu žu žu,

zastaviť ma nemôžu.

Hrdina

Keď aj spadnem, neplačem.

Poviem: "Prepáč, teta Zem!"

Keď sa udriem na hlavičku,

pohladkám tú makovičku.

Povie: "Neplač, hlava,

to sa deťom stáva."

Chiara Aujeská 1.A

 

Oheň

Pozor, deti, na zápalky,

Lebo spravia oheň veľký.

Pribehnú hneď hasiči, až im auto zafičí.

Natiahnu si hadicu,

polejú s ňou ulicu.

Pozerá sa detí kopa,

Po ohni už ani stopa.

Damián Dravecký 1.A

 

Moja izbička

V tej izbičke mojej malej

hrávam sa ja neustále.

Na koberci kocky z Lega

stihnúť sa to všetko nedá.

Pexeso a iné karty,

usporiadam doma párty.

Zavolám aj kamošky

do tej mojej izbičky.

Verka Štrbavá 1.A

 

Koník

V ohrade je koník hnedý.

Pri ňom sedí chlapec malý.

Sú to veľkí kamoši,

všade chodia vo dvojici.

Adamko Omelka 1.A

 

Zima

Perinbaba sneh posiela,

začala nám zima biela.

Vločka s vločkou padajú,

moje očká jasajú.

Bude dobrá sánkovačka

a možno aj guľovačka.

Šárka Polčáková 1.A

 

 

Jabĺčko

Rastie nám to na strome,

rovno blízko pri dome.

Krásne, veľké, guľaté,

červené a šťavnaté.

Počkám si, kým dozreje

a na mňa sa usmeje.

Potom si ho odtrhnem

a z chuti ho pekne zjem.

Emmka Slováková 1.A

Zima

Včera sme sa sánkovali

a dnes zase kĺzali.

Snehu bolo asi meter,

obliekol som si teplý sveter.

Mama čaju navarila

a večer k úlohám ma posadila.

Ľuborko Lukáč 1.A

Do školy

Vždy, keď ráno zobudím sa,

usmievam sa, nemračím sa.

Do školy sa vychystám,

na autobus utekám.

Čítam, píšem, maľujem,úlohy si trénujem.

Písanie mám v malíčku,

nemám žiadnu chybičku.

Terezka Reynaga 1.A

 

Šlabikár

Šlabikár mám pekný nový,

plný textov rozprávkových.

Čítam z neho každý deň,

zábavu si užijem.

Písmená sú v šlabikári,

všetky čítať sa mi darí.

Od A po ZET žiadna veda,

keď sa skončí prvá trieda,

budem čítať všetko sama,

pyšná bude na mňa mama.

Emka Korbelová 1.A

 

Zima

Skoro ráno, keď sme vstali,

po lúke sa rozsypali

biele vločky snehové.

Zasypali lúky, stráne,

bolo že o nevídané!

Zakryli hneď celý svet,

nič, len sniežik je vidieť.

Zima sa nám prihlásila,

sánkovačku nachystala.

Berme sane, boby, lyže,

po snehu sa dobre kĺže.

Šimonko Doležal 1.A

 

 

Sánkovačka

Padá sniežik, chumelí sa,

Na kopec ja ponáhľam sa.

Obujem si snehule

A utekám nadšene.

Snehu je už priveľa,

na kopci nás pribúda.

Sane, boby, lopaty,

jáj, zas budeme ustatí.

Dobrí pocit z toho máme,

domov sa už ponáhľajme!

Teplý čajík, sušienka,

prichystá mi maminka.

Terezka Reynaga 1.A

Zima

Vonku je zima,

vtáčik sa trasie,

dáme mu zrniečko,

nech nám nezmrzne.

Tamarka Šubová 1.A

Škola

Naša škola pekná je,

rada do nej chodím,

písať, čítať, počítať,

učiť sa v nej musím.

Tamarka Šubová 1.A

 

 

Prefíkaná líška

Kúpajú sa štyri kačky na jazere v lese,

pribehne k nim pani líška a už im len šepce:

„Poďte , kačky, poďte sem,

mám ja pre vás chlebík.“

Kačky sa len pousmiali a plávali ďalej.

Jedna kačka kričí, že im chutia ryby.

Druhá sa len usmeje a pláva si ďalej.

Tretia kačka plné bruško má

a na chleba sa nahovoriť nedá.

Milá pani líška, namrzená veľmi,

stiahla si chvost medzi nohy

a nahnevaná išla klamať ďalej.

Vtáčiky

V izbe na okne máme vtáky čarovné.

Každý vtáčik svoju klietku má,

kde vnútri hojdačka nechýba.

Hojdajú sa, skackajú, veselo si spievajú.

Perie majú sfarbené, zobáčiky červené

a hlavičky biele.

Ráno vždy sa umývajú zobáčikmi,

perie si utierajú.

A po rannej hygiene raňajkovať treba,

proso, voda, slnečnica, im veľmi chutia.

Za odmenu spievajú nám krásne,

pekný deň je za nami, večer je tu zase.

Romanko Rešetka 1.A

 

Futbalista

Ja som malý futbalista,

strieľam góly celkom zblízka.

Niekedy dám jasličky, inokedy mašličky.

Po zápase príde mama a pýta sa ma:

„Koľko gólov si dnes môj synko dal?“

Pochváli ma, vystíska ma a vraví:

„Ideme domov, lebo domáca úloha je istá!“

Keď si spravím úlohy, zrazu niekto zazvoní.

Prišiel sused Šimonko, inokedy Ľuborko.

Zoberieme loptu novú,

do parku už utekáme

a ostatné deti zvolávame.

Zápas je to parádny,

lopta letí do brány.

Po futbale urýchlene

bežím domov do kúpeľne.

Hore-dolu, hore-dolu,

umyjeme zúbky spolu.

Tuti fruti do zákruty,

zúbkom sladká pasta chutí.

Mama ma dá do postele,

rozprávky mi čítava

a mne očká zatvára.

Adrianko Kováčik 1.A

 

 

 

Hasiči

Ľuďom veľmi pomáhajú ,

nikoho sa nepýtajú.

Veľké auto pristavia,

aj mačičku zachránia.

Povodne sú strašná vec,

pomôže len odvážlivec.

Hasiči nás ratujú,

všetko živé zachraňujú.

Horí, horí plameň veľký,

nezabudni na zápalky!

Deťom do rúk nepatria!

Radšej sa uč na zajtra!

Terezka Reynaga 1.A

Vianoce

V jasličkách na slame

schúlený je tíško,

my ho už poznáme,

je to náš Ježiško.

Chiara Aujeská, 1.A

Vianočný pozdrav

Letí šarkan šírim svetom,

nesie pozdrav všetkým deťom.

"Hurá, deti, už je čas!

Vianoce sa blížia zas."

Zas je tu čas darčekov,

pre nás, malých drobčekov.

My vám za to sľúbime,

že vždy dobrí budeme.

Sofia Repková, 1.A

Dedko s babkou mali psíka

Dedko s babkou mali psíka,

išli spolu do lesíka.

Pomaly aj rýchlo išli,

celú horu cez deň prešli.

Hríbiky si nazbierali,

plný košík veru mali.

Dedko sedel na pníku,

podriemkával potichu.

Psík si behal pri dedkovi,

pozeral sa po zajkovi.

Zajac veru dostal strach,

že ho psík zje na obed.

Vyskočil a utekal,

až bol všade iba prach.

Babka sa ho zľakla,

na kolená kľakla.

Dedko skočil na nohy:

"Čo je to tu za stvory?"

Oddýchnutí, veselí,

išli pekne domov,

so psíkom i s hríbami

tam okolo stromov.

Šimonko Doležal, 1.A